Politický marketing? Už dávno nebojujeme o hodnoty spravodlivého štátu, o koncepcie rozvoja spoločnosti, víziu budúcnosti, v ktorej budeme pracovať a zároveň dostávať primerané platy, ctiť si slobodu slova a chrániť súkromie.
Politický marketing vlády sa dnes dostal na úroveň akciových letákov obchodných reťazcov. Príďte k nám, my vám dáme lacnejšie, alebo aj zadarmo.
Nič nie je zadarmo, každé „verejné a vládne“ sociálne opatrenie súčasnej koalície je sprostou korupciou na občanoch, kupovaním si voličských hlasov. Zameranie sociálnych balíčkov na dôchodcov je typický marketingový ťah najprimitívnejšej reklamy lacných letákov – poďte: zľava. Zľava, to je tá "zľavicová" sociálna politika sociálnej demokracie? Slovo demokracia by si Smer mal zo svojho názvu vypustiť, nerozumie tomu, čo to je.
Poďte k nám ovečky, kto vám dá úžasných 200 eur? Zľavy či zadarmo autobusy a vlaky? Nie sú zadarmo. Kvôli tomu, že ekonomicky neaktívne obyvateľstvo bude cestovať zadarmo, budú mať pracujúci obyvatelia zaťažené peňaženky a peniaze namiesto do rozvoja štátu pôjdu do stoky železničnej a autobusovej dopravy, ktorá bude ešte zanedbanejšia, ešte horšia. Lebo nebudú peniaze na opravu, keďže budeme voziť ľudí ešte viac zadarmo.
A valorizácia platov v štátnej správe či školstve? Keby sme znížili počet obecných zastupiteľstiev, zjednodušili a zefektívnili štátnu správu, boli by sme na tom podstatne lepšie, lebo menšiemu počtu úradníkov by sme pri súčasnom rozpočte mohli dať podstatne viac. Lenže de-byrokratizácia je proti vôli politického marketingu. Pridajme štátnym úradníkom pár eur, budú nás voliť. Zoštíhlime štátny aparát? Preboha, prídeme o vazalov, ktorí nás milujú.
Pred pár dňami sa ma dieťa pýtalo, načo sú vlastne dane. Chcelo by sami odpovedať, že na to, aby sme mali slušné školstvo, políciu, ktorá chráni občanov, štátnu správu, ktorá dbá napríklad o životné prostredie.
Ale klamať sa nemá.
Dane máme na to, aby záujmové skupiny, ktoré sme si zvolili do vedenia štátu, si kupovali hlasy ľudí. Aby rozdávali nie zo svojho, ale z nášho spoločného, tým, ktorí budú vnímať tie omrvinky zo stola hojnosti ako čosi „veľké“. Ale vlaky nie sú zadarmo, my ich platíme z daní. 400 eurové odmeny policajtom nie sú z toho, čo sa odlialo z eurofondov do súkromných účtov, ale z našich daní. To, čo sa chystá rozhadzovať vláda, rozhadzuje z našich peňazí.