Nekultúra plodí extrémizmus

Autor: Martin Kasarda | 9.1.2020 o 8:30 | (upravené 9.1.2020 o 11:40) Karma článku: 9,83 | Prečítané:  3921x

Naša kultúrna politika je neefektívna a kultúrne dedičstvo je v dezolátnom stave. To nie je laické hodnotenie, ale výsledok správy, analýzy vypracovanej priamo pre ministerstvo. Naozaj nám stačí len valaška a krpce?

Pre melódiu Tichej noci a salvy silvestrovských petárd sme tak nejako prepočuli, že Ministerstvo kultúry SR zverejnilo veľmi nelichotivú priebežnú správu Revízia výdavkov na kultúru, ktorú pripravil Inštitút kultúrnej politiky v spolupráci s Útvarom hodnota za peniaze Ministerstva financií SR o stave našej kultúry.

Podľa tejto správy nemá slovenská kultúrna politika jasné ciele, je neefektívna a chýbajú merateľné ukazovatele jej dopadu.A inak je v katastrofálnom stave.

Len niekoľko ukazovateľov zo správy:

- Štvrtina národných kultúrnych pamiatok je v dezolátnom a narušenom stave, obnova by podľa revízie vyžadovala 1,8 až 5,5 mld. eur.

- hoci máme širokú sieť knižníc, v knižniciach je zaregistrovaných len 8,3 % obyvateľov, EÚ priemer je viac než 17 %.

- zbierkový dlh pre obnovu zbierkových fondov by potreboval minimálne 2,9 mld. eur.

- až 88 % plochy depozitárov v štátnych múzeách je v nevyhovujúcom stave.

- výdavky na kultúru z rozpočtu máme najnižšie z krajín V4 a ako väčšina krajín EÚ a ich štruktúra navyše obsahuje aj štátne investície do verejnoprávnej RTVS či na cirkvi, ktoré sú vo viacerých krajinách hradené iným spôsobom (najčastejšie formou asignačnej dane)

- stále nie je doriešený systém viaczdrojového spolufinancovania kultúry formou sponzoringu a participácie iných než štátnych zdrojov, hoci vyriešenie tohto problému mala vláda SR aj v programovom vyhlásení z roku 2016.

- Kultúrna participácia Slovákov je nižšia ako priemer EÚ. Chodíme menej do divadla, kina, do galérií ako je európsky priemer.

- Ministerstvo kultúry nemá vypracovaný dlhodobý a systematický plán investičných potrieb v oblasti kultúry

Aj to je výsledok faktu, že kultúra je na chvoste záujmu a politici, ktorí ju dlhé roky riadili, boli a sú neschopní.

Priebežná správa Revízie výdavkom MK SR hovorí o tom, že chýbajú merateľné ukazovatele dopadu a dlhodobé strategické rámcovanie kultúry.

Nazdávam sa, že tie ukazovatele možno nie sú merateľné, ale sú viditeľné. Dopadom (ne)kultúrnej politiky, je napríklad nekultúrny politický priestor či nárast extrémizmu. Ale aj nízka úroveň porozumenia textu u detí, polovičná návštevnosť knižníc či divadelných predstavení a galérií ako v susedných krajinách.

Nekultúrne prostredie plodí barbarov hľadajúcich jednoduché riešenia a majú zápecnícky strach, ktorý zakrývajú svojou agresivitou.

Cieľom kultúry je kultivácia spoločnosti a otváranie priestoru pre tvorivosť, hľadanie estetického jazyka doby i etických postojov. Kultúra nie je inštitúcia, ktorá by mala konzervovať to, čo bola (ale nerobíme ani to). Kultúra je zóna objavovania, premýšľania, spochybňovania. Zóna radosti, emócií a vytvárania zmyslu bytia jedinca i spoločenstva. Kultúra je aj kultúrny priemysel, ktorý prináša prácu i zisk, v mnohých európskych krajinách podstatná zložka rozvoja. Kultúra je aj dôležitá súčasť cestovného ruchu, pretože prezentovať sa ovcami a valaškami je dnes skôr trápne, než milé, ale ponúknuť kultúrny cestovný ruch akosi nevieme.

Ministerstvo kultúry namiesto racionalizácie množstva inštitúcií, ktoré prežívajú na okraji spoločenského záujmu, vytvára nové. Namiesto kvalitných podporných a nezávislých verejnoprávnych fondov vytvorilo byrokratické aparáty fondov, do činnosti ktorých zasahuje ako zriaďovateľ nekompetentne. Napríklad presunom peňazí na nové podprogramy viac vyhovujúce vkusu bezproblémového konzumenta tradičnej „ľudovej“ kultúry, tak obľúbenej aj za najtvrdšieho socializmu.

Celá správa Inštitútu kultúrnej politiky a Útvaru hodnota za peniaze MF SR má byť uverejnená pre istotu až v marci 2020. Podľa tejto publikovanej Priebežnej správy sa však už teraz môžeme tešiť na to, že sa dozvieme o stave slovenského ministerstva kultúry a bludného šafárenia s našimi peniazmi viac než ďalšie nelichotivé informácie. Problémom nie je málo peňazí, problémom je ich zlá a nekompetentná distribúcia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stojí za Horalkami: Vírus? Sme pripravení aj na biologický atak

Jeden z najbohatších Slovákov Pavol Jakubec o koronakríze.


Už ste čítali?