Dobré ráno na Rádiu Slovensko mám zafixované od detstva, môj otec bol rozhlasák, kým ho po 68 nevyhodili, aby sa tam po revolúcii vrátil. Rozhlas bol prosto kulisa jogurtu s ovsenými vločkami. Len niekedy človeku zabehne. Rekreačné poukazy ako téma raňajok: ako ste s nimi, občania, spokojní? Až som čakal, kedy moderátor bude tlieskať múdremu vedeniu štátu a človeku s chladom v hlave, že takúto skvelú výhodu majú naši občania a môžu si chodiť dovolenkovať.
A to som včera, pozerajúc chvíľu verejnoprávne správy, rozdýchaval, keď ukazovali šťastím žiariaceho ministra práce a sociálnych vecí, (áno toho pána, ktorému sa pri nehode v roku 2013 vysypali z vrecka kondómy a viagra a ktorý tak obhajoval resocializačné zariadenie „Čistý deň“ s pochybnou povesťou), ako si prišiel pozrieť nové priestory sociálneho centra pre deti bez rodičov.
Náhoda? Nadpráca?
Verejnoprávne chráni občanov, nie moc
U nás sa dlhé roky pestuje novinárska objektivita. V praxi: Kritizovať sa smie, chváliť radšej nie. Je to trocha oportunistický pohľad, ale taký sme aj povahou.
Spomeňte si na Jánošíka či Štúra a národné obrodenie: Páni sú zlí, my sme lepší.
Verejnoprávne médiá by mali byť tie najkritickejšie k vláde a moci. Mali by byť občianskou verejnou kontrolou. Mali by chrániť občanov pred tými, ktorí štát nivočia, rozkrádajú.
Verejnoprávne médiá existujú v každej európskej krajine. Niektoré sú priam etalónom objektívnosti a kritiky voči moci a vláde. V Británii takto funguje BBC. V Nemecku sú dokonca dve silné verejnoprávne skupiny ARD a ZDF. France Television so svojimi celoštátnymi kanálmi si rada pichne do politikov.
Prosto verejnoprávne médiá chránia verejnosť, občanov, nie moc.
A u nás? Ministerka kultúry sa usmieva na premiére v divadle. Ministerka vnútra obdarúva hasičov a záchranárov autami. A, prirodzene, omnoho servilnejšie rozhlasové tliachanie pána predsedu vlády v sobotných dialógoch, kde sa moderátorka bojí pýtať sa na zjavné prešľapy nedotknuteľného predsedu a nechá premiéra útočiť na druhých neopýtajúc sa ani na stámiliónové zlodejiny, za ktoré bola, je a bude zodpovedná jeho vlastná strana.
Ako prebudiť zakliatu princeznú?
Čarovný princ, ktorý by prebudil bozkom spiacu krásavicu verejnoprávneho média, neexistuje.
Oslobodenie RTVS spod riadenia štátostrán trvá dlhšie než jeden oživujúci bozk. V prvom rade je potrebná zmena spôsobu výberu riaditeľa. A nastolenie skutočnej verejnoprávnosti aj so zreteľným viaczdrojovým financovaním. Dnes je to tak, že úslužný riaditeľ od milostivej pani ministerky vždy dostane peniažky navyše (naposledy vyše 10 miliónov v decembri) a neváha sa odvďačiť.
Tej dnešnej RTVS vyhovujú krpce, bačovia a sladké spomienky na čaro socializmu. Vtedy občan nemusel mať vlastný názor, lebo ho mala strana a štát. Možno si na to naši dôchodcovia spomínajú s nostalgiou, ale skúste im povedať, že svet mimo televízie sa dramaticky zmenil. Aj keď, ten socializmus v televíznom skanzene asi pretrváva dodnes.
Pamätáte si film Rodná zem? Ako na záver súdružka roľníčka a súdruh drevorubač krepčia pri obrovských transformátoroch vodnej elektrárne? Manipulácia neskončila, manipulácia trvá...